HOMÍLIA MONS. BERNARDA BOBERA, KOŠICKÉHO ARCIBISKUPA - METROPOLITU NA SVIATOK BOŽIEHO MILOSRDENSTVA 2015

2. Veľkonočná nedeľa – nedeľa Božieho milosrdenstva

Košice - KVP 12. apríla 2015

 

Drahí bratia v kňazskej službe, bratia a sestry v Kristovi!

Na toto miesto - tu do vášho kostola nás dnes priviedla veľká túžba po Bohu, po Jeho láske a dobrote. Keď vás tu vidím zhromaždených ako jednu rodinu, mám pred očami všetky krásne a významné momenty, ktoré sa s touto vašou rodinou veriacich spájajú: nedávnu slávnostnú posviacku tohto kostola, ako aj nedávne 20. výročie zriadenia vašej farnosti. Práve vtedy – na začiatku vzniku farnosti sa hľadal vhodný titul – patrocínium pre farnosť i nový kostol.

        Vy ste sa vtedy rozhodli pre Božie milosrdenstvo. A urobili ste dobre! Sledovali ste výzvu vtedajšieho Sv. Otca Jána Pavla II., ktorý dnešnú druhú veľkonočnú nedeľu navždy spojil s oslavou Pánovho milosrdenstva. Načúvali ste hlasu pápeža, ktorý celým svojim životom viedol živý apoštolát Ježišovej lásky medzi národmi celého sveta. Vy ste sa mu vtedy priblížili úmyslom robiť osvetu Božiemu milosrdenstvu. Reagovali ste na znamenia čias. Váš kostol i vaša farnosť ohlasujú tomuto mestu i svetu, aké veľké, vytrvalé a bezhraničné je milosrdenstvo nášho Boha.

Milosrdný je ten, kto má milé srdce. Milé a mäkké srdce - to neznamená, že človek s milým srdcom je iba citlivý a že ho ľahko niečo pohne k emóciám. V biblickej reči má tento výraz ešte hlbší význam – srdce uchováva všetko to, čo človek prežil – spomienky, pocity, dojmy. V srdci sa nachádza i koreň dobroty a stálosti v dobrom. Nestačí byť iba raz za čas dobrý. Milosrdenstvo je celoživotný postoj dobroty, spojený s odpúšťaním krívd a hriechov. Toto je Boží postoj milosrdenstva – trvalý a verný.

V žalmoch sa často prosí, aby k nám bol Boh milosrdný (Ž 4,2), alebo mu ďakujeme za to, že jeho milosrdenstvo k nám je veľké (Ž 107). A naozaj, Boh prejavil svoje veľké milosrdenstvo svojmu vyvolenému ľudu, už vtedy keď ho vyviedol z Egypta. Toto bol veľký skutok jeho milosrdenstva: Videl som biedu svojho ľudu. Naklonil som svoje ucho k ich volaniu. Poznám ich úzkosti. Rozhodol som sa, že ich vyslobodím. (Ex 3,7). A dôležité je podotknúť, že Boh zostáva milosrdný aj vo chvíľach, keď mu je vyvolený národ neverný a klame, keď ho podvádza a odchádza k iným bohom. Napriek tejto ľudskej nevernosti, Boh zostáva verný vo svojom milosrdenstve! Zostáva verný sľubu o svojom ustavičnom odpúšťaní!

Náš Nebeský Otec, hoci je milosrdný, nepoľavuje zo svojich požiadaviek – z desatora sa nestratila ani čiarka. No, v odpúšťaní dáva šancu na nový začiatok, aby sme i my boli takí verní ako on – verní v dobrom a verní v milosrdenstve voči tým, čo sa podobne prehrešia voči nám.

Áno, človek sa má prejaviť ako Bohu podobný – na jeho obraz - podobný vo vernosti v milosrdenstve. Skutky milosrdenstva máme konať všetci a stále – nie iba jednorázovo, ale neustále, vždy znova i voči tým istým.

        V našej postmodernej dobe, kedy sme svedkami častých katakliziem, nešťastí, extrémov, povodní, zemetrasení a hrozných vojen či desivých skutkov proti ľudskosti, sme samým Božím riadením dostali nový impulz a pomoc zhora. Silná pripomienka toho, že Boh je láska a milosrdenstvo, nás upevňuje vo viere, že Boh je nad bolesťou i nešťastím, vie o všetkom a neprestáva nás sprevádzať na ceste k večnosti. Dôležité je nestratiť túto vieru a vzývať Ho aj v časoch súženia, prosiť Ho o silu zvládnuť všetko, čo na dnešný svet i na nás dolieha. Buďme si istí, že dnešný sviatok je dielom Božej prozreteľnosti, pretože On najlepšie vie, čo dnes najviac potrebujeme. Potvrdzuje to aj sv. Pavol keď hovorí: Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte viac rozhojnila moja milosť! (Rim 5, 20b)

Neustále nanovo musíme pripomínať svetu, že náš Boh je Bohom milosrdným. Je milosrdný, pretože miluje a práve Jeho Syn Ježiš Kristus bol poslušný a verný tejto výzve milovať až do krajnosti kvôli spáse sveta. Náš Boh je totiž Bohom, ktorý sa z lásky k nám neustále zľutúva a odpúšťa nám naše neprávosti a hriechy, kedykoľvek Ho o to prosíme. Cez sviatosť zmierenia máme vždy možnosť znovu získať pokoj duše i srdca a vrátiť sa ako márnotratní synovia do domu nášho Nebeského Otca.

Svätá sestra Faustína Kowalská mala pár rokov pred začiatkom Druhej svetovej vojny mystické videnie Ježiša v nádhernom vyobrazení. Otvorený Ježišov bok a z neho prúdiaca milosť v podobe lúčov je obrazom Boha otvoreného pre nás a pre naše hriechy i slabosti. Ježiš Kristus, Boží Syn, je teda skutočnou tvárou Otcovho milosrdenstva. Vo svojom denníku sestra Faustína zapisuje hlas objasňujúci zmysel a obsah dnešného sviatku: Túžim, aby sviatok Božieho milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. ... V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí nijaký rozum, ani ľudský, ani anjelský. (Denn. 699)

Podľa svätého Jána Pavla by sme toto Pánovo milosrdenstvo mali vnímať ako záchranný pás. Len tak možno prekonať bolestné rozdelenie medzi ľudskou nevernosťou a dobrotivým Bohom. Lebo jeho milosrdenstvo je vždy väčšie ako akýkoľvek hriech človeka.

Drahí bratia a sestry! Sami na sebe najlepšie poznáme aké je ťažké zotrvať v dobrých predsavzatiach a s akými ťažkosťami veľakrát prežívame svoju kresťanskú vieru. Dostávame sa do situácií, v ktorých sa správame podobne ako apoštol Tomáš v dnešnom evanjeliu. Neveril a nedôveroval ani svojim najbližším priateľom, ktorí ho uisťovali o tom, že Kristus žije. Bola to sebaistota – jeho vlastná sebaistota, ktorá mu zatvrdila srdce pre vieru v Zmŕtvychvstalého. Bol si istý len sám sebou: Pokiaľ ja neuvidím, neuverím... Pokiaľ ja nevložím prst do Jeho rán a svoju ruku do Jeho boku, neuverím...

Aj my často podobne podmieňujeme svoju vieru v Boha a vo večný život. Chceme výlučne iba dôkazy, fakty a výsledky. No veriť, neznamená vedieť. Veriť, znamená nechať sa viesť a plne dôverovať. V takejto oddanej viere, v detinskom odovzdaní sa, nám chce Boh otvoriť myseľ i srdce, aby sme už konečne dokázali vnímať Jeho prítomnosť medzi nami.

A tak ako u apoštolov, aj u nás sa príchodom Zmŕtvychvstalého môže situácia otočiť o 180 stupňov. Ako sme počuli v čítaní zo skutkov apoštolov, všetci boli jedno srdce a jedna duša a vo veľkej sile ohlasovali živého, zmŕtvychvstalého Ježiša.

Pustime Ho medzi seba. Strach a beznádej sa zmení na radosť, sebectvo na oduševnenie a angažovanosť za spoločné dobro. Stotožnime sa preto so zvolaním sv. Tomáša: Pán môj a Boh môj! Nech je to naše nové precitnutie a uznanie Jeho neustálej prítomnosti po našom boku – v radostiach i v ťažkostiach. Sme povolaní žiť svoju vieru – žiť Božiu lásku a jeho milosrdenstvo. To znamená odpúšťať neprávosti, odpúšťať krivdy spáchané na nás, odpúšťať urážky – lebo my sme boli tí, ktorí už na vlastnej koži okúsili Božie milosrdenstvo. Odpustenie, i keď je niekedy ťažké, je v našich rukách jediným nástrojom na dosiahnutie pokoja. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo! (Mt 5, 7). Ježiš tak často opakoval svojim učeníkom: Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec na nebesiach (Lk 6, 36). Vyzýva ich, aby nesúdili, neposudzovali a neodsudzovali, lebo súd patrí jedine Bohu. Chce, aby konali skutky telesného a duchovného milosrdenstva voči všetkým bez výhrad.

Vaše sídlisko, podobne ako celá naša spoločnosť dnes bojuje o pravé hodnoty a princípy dôstojného ľudského života. Morálna bieda šíriaca sa obrovskou rýchlosťou, smäd po vernosti, odpustení a pokoji, či nalomené vzťahy a rozbité rodiny sú veľkou výzvou k tomu, aby sme spolu s Božou Matkou Máriou vzývali Božie milosrdenstvo pre záchranu duší a celých rodín. Misericordia divina – Božie milosrdenstvo je tým skutočným prameňom pokoja a živej nádeje v lepšiu budúcnosť. Znovu vám opakujem, že ste urobili veľmi dobre, keď ste sa rozhodli dať vášmu novému kostolu práve tento titul Božieho milosrdenstva.

Nechajme sa všetci preniknúť Božou prítomnosťou a Jeho milosrdenstvom! Vnímajme to Božie milosrdenstvo ako Jeho dar pre všetkých ľudí a zvlášť pre ľudí dnešných čias.

V decembri tohto roku sa začne pre vašu farnosť obdobie veľkej pocty a zároveň výzvy. S podporou súčasného pápeža Františka, ktorý od 8. decembra na sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie vyhlásil Rok milosrdenstva, sa priamo stanete svedkami a propagátormi Ježišovho milosrdenstva. Bude to rok vašej farnosti – bude to rok vášho svedectva.

Žite preto ako Boží svedkovia, buďte jedno srdce a jedna dušu, spolu budujte svoju dokonalosť a svätosť, všade hovorte a rozširujte pravdu o milosrdnom Bohu a Jeho Synovi Ježišovi Kristovi. Staňte sa rodinou Pánovho milosrdenstva a rozdávajte ho okolo seba všetkým, ktorých vám Boh pošle do cesty. Proste Pannu Máriu, Matku milosrdenstva, nech sa prihovára za vás u Syna, aby sa aj cez vašu farnosť mohlo Božie milosrdenstvo stať viditeľným, aby vzalo na seba doslova ľudské telo a aby verne prebývalo vo vašich srdciach! AMEN