REHOLE

Na územi našej farnosti sa od roku 1995 nachádza prvý kláštor konteplatívneho Rádu bosých karmelitánok na Slovensku (OCD). Je na ulici Jána Pavla II. č. 7 

 

Bosé karmelitánky

Karmelitáni sa po odchode zo Svätej zeme koncom 13. storočia usadili v Európe. Čiastočne si zmenili regulu, aby sa lepšie zapojili do tamojšieho cirkevného života a apoštolátu. V roku 1432 však dochádza k zmierneniu reguly a tak aj karmelitánky, založené v r. 1452 v spolupráci s bl. Jánom Sorethom, dodržiavali túto zmiernenú formu rehoľného života.

Pokusy obnoviť pôvodnú náročnosť karmelitánskeho života neboli zriedkavé, ale až sv. Terézia od Ježiša (Avilská) dostala milosť uskutočniť Božie plány s Karmelom. Po vstupe do kláštora Vtelenia v Avile ako 21-ročná prežila ďalších 20 rokov v zápasoch medzi vlastnou slabosťou a túžbou po úplnom odovzdaní sa Bohu. Po hlbokej vnútornej premene ju Kristus viedol k vytvoreniu malej komunity v chudobnom kláštore sv. Jozefa v Avile. V duchu prvotnej reguly potom založila 17 kláštorov obnovených, resp. reformovaných, tzv. bosých karmelitánok. Účinne jej pritom pomáhal najmä sv. Ján od Kríža, duchovný otec obnoveného, tereziánskeho Karmelu. Svätá Terézia citlivo reagovala na stav, v akom sa nachádzala vtedajšia Cirkev. Išlo o obdobie reformácie a objavovania (i kolonizácie) nových kontinentov. Tvorila preto čisto kontemplatívne, klauzúrové spoločenstvá, ktorých cieľom a zmyslom bolo dôverné priateľstvo s Bohom a apoštolský charakter modlitby: za kňazov, misionárov, ale aj za celú Cirkev a spásu každého človeka.

Život bosých karmelitánok má dve úzko prepojené oblasti: pozorné otváranie sa na Boha v atmosfére ticha a utiahnutosti a na druhej strane rodinný život v spoločenstve. Program dňa počíta s každou oblasťou, obsahuje v sebe slávenie Eucharistie, dve hodiny vnútornej modlitby, spoločnú liturgiu hodín v kaplnke (chóre), prácu v dielňach, domácnosti i záhrade, mlčanie i samotu, ale aj dve hodiny spoločne strávenej rekreácie. Sestry žijú z milodarov a z práce vlastných rúk. Maľujú rôzne obrázky, sviatočné pozdravy, odlievajú sadrové a voskové figúrky, vyšívajú, šijú ornáty, alby, štóly, kalichovú bielizeň.

Formácia sestier prebieha v niekoľkých etapách. Začína dvojročným noviciátom, po ktorom sestra skladá prvé sľuby a v priebehu štyroch rokov ich po každom roku obnovuje. Až po takomto prípravnom období sa rozhoduje o jej dopustení k večným sľubom. Po nich sa stáva plnoprávnou členkou rehoľného spoločenstva. Napriek takémuto radikálnemu spôsobu života patria bosé karmelitánky k najpočetnejším ženským rádom na svete a sú najpočetnejším kontemplatívnym ženským rádom. Platí to aj o slovenských bosých karmelitánkach, ktoré majú v súčasnosti už dva kláštory: v Košiciach (založený v r. 1995) a Detve (založený v r. 2007).